Rok 2010

!!!Tu nájdete akcie čo sme prežili všetci spolu, a v menu si môžete vybrať akcie agility alebo mushingu!!!

 

Spoločné akcie klubu

 Silvestrovský výstup na Kojšovskú hoľu

Dňa 31.12.2011sa o deviatej hodine dobrovoľníci z nášho klubu, aj so svojimi psíkmi zišli za Perlovou dolinou, pri vodárni odkiaľ sme sa vydali po zasneženej ceste na Kojšovskú hoľu. Náš predseda, Ján Keruľ so synom, Samkom a podpredsedom Jánom Richnavským a Simonou Richnavskou si zapriahli psov a “vyviezli“ sa hore, čím si urobili aj menší tréning. Časť ľudí išla peši, boli to tí ktorí si mysleli že majú nato kondičku, alebo sa chceli popasovať s dlhou cestou do kopca ale aj s  množstvom snehu, zákrut,no  krásy prírody si asi užili najviac a pomaly si všetky krásy užili najviac. Niektorí sa zase zviezli v aute a trvalo im to najkratšie, tí si užívali krásy prírody cez okno auta. Síce boli v tepľúčku, ale všetko im sa rýchlo myhalo. Na záprahových saniach to nemali veľmi ružové. Tí si museli poháňať psov, povzbudzovať ich a sem tam im aj pomôcť, takže museli aj pobehnúť. Čiže tej krásnej zasneženej prírody si z nás všetkých užili asi najmenej. Počasie bolo zrána chladnejšie,nesnežilo. Čím sme išli vyššie, snehu pribúdalo, aj slnko sa po čase ukázalo a chcelo nám ukázať svoju silu lenže mraky mu to nedovolilo. Na vrchu Kojšovskej holi to vyzeralo ako v rozprávke.Všetko naokolo zasnežené, pohoria v okolí boli krásne biele, no niektoré nižšie položené boli aj zelené. Tým, ktorí išli pešo, to trvalo približne tri hodiny.  Tí čo iši na aute hore čakali najdlhšie pretože vyšli ako prvý, ako druhý dorazil musheri so záprahmi Ján Keruľ,  Ján Richnavský so Simonou a Samko s dvoj záprahom. Ako dorazili záprahy, uviazali psov a začali pripravovať oheň na opekanie klobásiek. Počas toho sa išlo pár ľudí pozrieť ku meteorologickej stanici pokiaľ sa čakalo na tých čo išli pešo. Neskôr sa boli hore pozrieť všetci aký je tam krásny výhľad.Každý sa hore pri meteorologickej stanici pofotili aby sme mali pamiatku, trošku sa niektorí vyšalili v snehu a pobrali sme sa naspäť ku ohníku. Po oddychu naši musheri zapriahli psov a iši ešte na okružnú jazdu, aby prebehli psov. Tí ktorí išli peši tak išli dopredu. Anka s Nikou si priviazali sánky o auto a takto sa zviezli dole J, veď trošku adrenalínu nezaškodí. Postupne prišli musheri a nakoniec tí čo išli pešo. Keď všetci prišli dole, kde sme mali odstavené autá s vozíkom pre psy. Nakoniec sme si urobili spoločnú fotku všecti dokopy aby sme na túto akciu nikdy nezabudi a postupne sme sa rozišli domov.

Videjko nájdete tu

Fotka na stiahnutie máte zase tu

 




 

Mikulášsky pretek

 

„Mikuláš, Mikuláš čo v tom vreci máš?“ Áno. Takto sa pýtajú deti pána v červenom kabáte a nohaviciach, s čapicou na hlave a dlhou bielou bradou v deň, keď má Mikuláš meniny a všetci si pripomínajú nádhernú tradíciu. Ináč to nebolo ani v našom klube Severan. Síce to nebolo presne v deň tohto oslávenca, ale o všetko bolo postarané, ako  by to bolo presne 6. decembra. Hneď z rána nám počasie trošku neprialo, keďže sa všade rozliehala nepoddajná, ako mlieko biela hmla, ale tá sa do začiatku nášho výnimočného klubového preteku stratila a usmievalo sa na nás z krásnej modrej oblohy slniečko, ktoré každého príjemne hrialo. Snehu nám dopriate veľmi nebolo, ale osobne si myslím, že o to lepšie sa našim súťažiacim behalo cez prekážky a súťaživosť nemala hraníc. Ale aby sme nepredbiehali, tak sa nám najprv každý účastník zaprezentuje, v akej súťaži by si rád zmeral sily so svojimi súpermi. Ako každý rok i tento bol obohatený o menšie prekvapenie pre súťaživé typy a to súťaž s názvom Prekvapenie na záver. Okrem tohto prekvapenia sa súťažilo ešte v ďalších troch súťažiach a to najrýchlejší tunelár, najrýchlejší skokan a najrýchlejší slalomár. Otvorenie tohto dňa, ktorý začal podobne ako náš veľkolepý Kynologický deň, tentokrát odzvonili kostolné zvony, organizátori povedali svoje príhovory a pravidlá a mohlo sa začať súťažiť. Ako prvá súťaž bola o najlepšieho tunelára, kde psík aj s pánom/paničkou mal prekonať 3 spojené tunely. Bláznovstvo? Možno. Ale ide o zábavu. A tak ako má správny klub vyzerať, tak isto každý člen povzbudzuje každého pretekára. Občas sme ostali pozerať, kde sa nám psík stratil, ale vždy sa z nejakej diery tulena vynorila vytešená tvár, oddaná svojmu pánovi. Po odbehnutí posledného tunelára prišli na rad skočky. Tuna sa to rozdelilo na kategórie šteniatka a výškové kategórie small, medium, large aby sme mali všetci rovnaké šance. Rovná dráha pozostávajúca zo 6 skočiek, nebola ľahké sústo pre psíkov ani pre psovodov. Keďže jej prekonanie spočívalo v prekonaní všetkých skočiek v jednom smere a vrátiť sa späť po tej istej dráhe s otočkou na poslednej skočke, tak sme videli nejednu zhodenú tyčku či pád psovoda, ktoré sa tak stali okorenením tejto disciplíny a nálada divákov sa o to viac zlepšila. Samozrejme každý bežec zo seba vydal maximum, a ak sa stala nejaká chyba? Nevadí. Bežíme aj tak do cieľa rýchlosťou blesku. Veď kto by si všimol jednu či dve obídené skočky. Tu ide o zábavu. Samozrejme sa našla aj dobrovoľníčka, ktorá si vyskúšala aké je to na mieste psíka, a prekonala celú dráhu sama. Tretia disciplína o najrýchlejšieho slalomára bola u mnohých pomerne oddychovou, keďže tuna musel podať výkon najmä pes. No našli sa aj tí, ktorí sa dosť natrápili kým sa ocitli na konci 24 tyčkového slalomu a potešili sa spoločne so psíkom, že sa im podarilo prekonať tento zdĺhavý slalom. Iní zase vyzerali na to, že aj keby mal tento slalom o pár tyčiek viac, neprekážalo by im to. Takí boli šikovní. A ako posledná a najzáhadnejšia súťaž bola Prekvapenie na záver. Všetci v očakávaní čo to bude sa nakoniec dozvedeli, že ich psíkovia si vyskúšajú aké je to ťahať záťaž. A keďže nie sme žiadni svalnáči, využili organizátori na túto disciplínu pneumatiky s auta. Nik sa báť o cestu domov nemusí. Nikoho sme o ne neukrátili. Boli totiž už vopred pripravené a tak sa mohla začať, pre mnohých nová disciplína, ťahanie pneumatiky, pričom sa zvyšoval počet tohto nezvyčajného závažia. Tím najmenším sa samozrejme pomohlo do cieľa. Nie sme predsa tirani. No pred väčšími sa spočiatku každý uhýbal aby nedostal ranu rozbehnutou pneumatikou. Ako sa počet a tým aj váha zvyšovala, zvyšoval sa aj výkon podávaný týmito 4-nohými „ťahačmi“ a nejeden si aj odfúkol pri dosiahnutí cieľa. Až napokon sa väčšina odvážlivcov osmelila vyskúšať a ukázať, aký skvelý tým sú práve oni dvaja(pes a psovod) a skúšal sa čo najväčší počet pneumatík. Bojovnosť bola ako na pravých oficiálnych slovenských či medzinárodných pretekoch. Spojitosť medzi psom a psovodom bola priam vidieť. Niektorým sa dokonca podarilo potiahnuť až do cieľa a tak sa nevyhli stupňom víťazov. Po tomto preteku sa každý jeden účastník týchto mikulášskych pretekov osviežil skvelým čajom a pochutil na grilovanej klobáske, ktoré nám ako každý rok pripravil výbor klubu. Medzitým sa zistili z podaných výkonov tí, ktorí sa postavia na stupne víťazov a po pár minútach rozprávania sa mohlo ísť vyhodnotiť mikulášsky pretek a jeho najlepších pretekárov patrične odmeniť. Po vyhodnotení nám ešte Mikuláš pripravil darčeky, ktoré samozrejme tiež neboli zadarmo. Každý kto chcel od Mikuláša niečo dostať musel buď niečo predviesť, povedať básničku alebo zaspievať. Keďže je nás v klube dosť tak Mikuláš mal bohatý program plný nečakaných vystúpení a tak spokojne mohol obdarovať každého, kto k nemu prišiel a predviedol svoje pripravené dielo. Na záver celého dňa, aby nik nebol okrátený o fotku s mikulášom, sa všetci zúčastnení v spoločnosti svojich 4-nohých miláčikov odfotili a tak ostane každému pamiatka na tento výnimočný deň strávený v spoločnosti svojich kamarátov, členov severanu a milovníkov našich psích kamarátov. A čo Mikuláš? Ten sa pobral celý spokojný naspäť na severný pól, aby nám priniesol na ďalší rok ešte lepšie maškrty na budúcoročný mikulášsky pretek.

Najrýchlejší slalomár:1.miesto-Slávka Krupárová a Ayrin

                                  2.miesto- Anna Liptáková a Dino

                                  3.miesto- Anna Liptáková a Bella

Najrýchlejší skokan:1.miesto-Martin Lipták a Sindy

                                2.miesto-Anna Liptáková a Dino

                                3.miesto-Veronika Ďorková a Chelsea

Najrýchlejší tunelár-1.miesto- Anna Liptáková a Dino

                                2.miesto- Martin Lipták a Sindy

                                3.miesto-Jaroslav Krupár a Melody

                                                Mikuláš(Ján Gromovský) a Bak

Výsledky na stiahnutie nájdete tu (20,7kB)

Foto dodám časom :D

 

Kynologický deň

Pozdravujem všetkých!

V nedeľu už nebolo veľa miesta na veľké prejavy. Odchádzal mi pomaly a isto hlas, ktorý bol všetko len nie príjemný a počasie sa s nami tiež nehralo, potrebujem sa prejaviť aspoň takto.

XIII. Kynologický deň je za nami. Samozrejme, je to trochu obrazné, pretože keď píšem tieto riadky stany  ešte stoja na cvičisku. Avšak ceny sú rozdané a súťažiaci sa rozišli do svojich domovov. Verím, že s dobrým pocitom. Uvažoval som ako tohtoročný Kynologický deň zhrnúť. Myslím si, že sú dva pohľady.

Jeden by bol asi takýto:              

V piatok bolo celkom fajn, akurát prečo vždy fúkal vietor, to som nepochopil. Nebolo by lepšie bez vetra? No a v sobotu to začalo. Ráno začalo trochu mrholiť a to nás prevádzalo celý pretek. A aby nám nebolo smutno tak dvakrát nám „ten hore“ ukázal, že vie spustiť aj riadny dáždik. A hlavne druhý krát to bolo načasované perfektne - práve na rekord. Bolo to neskutočné , ešte že som mal nepremokavé čižmy. No a večer tá „Ščamba“, či ako sa volá. Všetci sa rehotali a mne bola kosa ako .... Vydržal som tak do polnoci, alebo tak nejako J. Nedeľa začala celkom veselo. Slniečko svietilo síce nie stále, ale aspoň som ho zbadal. A potom tie preteky. Raz utekať na cvičisko pozrieť na tých rýchlych psov a hneť pred tribúnu, kde pretekali deti. Dá sa to stihnúť pozrieť všetko? A aby toho nebolo málo, prišlo bábkové divadlo „Tralalačíkovia“ , aspoň si myslím, s predstavením „Janko Hraško“. No a už keď som myslel, že „ten hore“ na nás zabudol, tak ukázal, že  nezabudol. Ešte že tie deti stihli vyhlásenie. Potom už bolo len mokro a mokrejšie. Díky Broňa!!!

A ten druhý:

V piatok sme, ako každý rok, dohodli stretávku pod stanom. Zistili sme, že si rozumieme všetci, nie len Slováci ale aj Česi, Poliaci či Maďari. Dokonca aj tie dve gitary celkom ladili, keď boli dostatočne  ďaleko od seba J. Sobotu ráno nám trochu znepríjemňoval jemný dáždik, ale našim psom tom celkom vyhovovalo. Povedal som si „ Určite to je lepšie ako 30°C horúčavy.“ Pozrel som sa aj na cvičisko medzi agiliťákov a vyzeralo to, že aj im to celkom vyhovuje. Vo weightpullingu sa z počasia asi tešili najviac. Veď nakoniec to potvrdil aj nový Slovenský rekord 2405kg. To bolo perfektné. Potom už prišla „Ščamba“. A predstavte si, na oblohe sa zjavili hviezdy. Večer ako vyšitý. Síce neviem, kedy som šiel spať, ale bolo perfektne. V nedeľu ráno nás budilo slniečko. To som tomu ani nechcel veriť. A znova preteky agility a samozrejme deti  aj s karnevalom. To pohľad!!! A keď začalo bábkové divadlo „Tralaláčikovia“ s predstavením „Janko Hraško“,  čo viac nám chýba. Kedy som bol poslednýkrát na bábkové divadlo? Po ňom sa to už bolo husto zamračené, ale stihol sa aj hod polenom, aj vyhlásiť výsledky „Detských prázdninových pretekov o pohár magazínu Kynologická revue“. Síce potom to už bolo naozaj mokro, ale profesionáli z agility to zvládli ľavou zadnou. 

To sú dve pohľady na jeden Kynologický deň. Ak si mám vybrať, vyberiem si ten druhý. U nás je jedno príslovie „Všetko zlé je na niečo dobré“. Zistili sme, že to dokážeme  dotiahnuť do konca aj v takomto počasí.

Týmto by som chcel poďakovať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek dielom pomohli pri organizovaní XIII. Kynologického dňa. A neboli to len členovia klubu, ale aj poľovnícke združenie Orlovec Jaklovce, či Jaklovské ženy združené v Únii žien, či len naši známi a rodina. Bez týchto ľudí by sme tieto dni určite nezvládli. Chcem poďakovať našim sponzorom ktorí sa aj v týchto zvláštnych časoch rozhodli podporiť takéto podujatie. Verím, že všetci čo sa na XIII. Kynologickom dni zúčastnili,  neoľutovali. A nakoniec chcem poďakovať všetkým tým, ktorí nám poďakovali, či osobne alebo aj inak. Takéto poďakovania nám dodávajú silu a hlavne odvahu neprestať!

Predseda Športového klubu Severan

 

  

Výsledky na stiahnutie kynologický deň:

Detské prázdninové preteky o pohár magazínu Kynologická revue

Weight pulling

 Agility

Súčet 4 behov Large

Súčet 4 behov-Medium

Súčet 4 Behov-Small

Sobota:

agility open large

agility open medium

agility open small

jumping large

jumping medium

jumping small

Skúšky:  SA1           SA2            SA3

               MA1           MA2            MA3

               LA1             LA2            LA3

Nedeľa:

agility open large

agility open medium

agility open small

jumping large

jumping medium

jumping small

Skúšky:  SA1           SA2            SA3

               MA1           MA2           MA3

               LA1             LA2            LA3

 

 Mošovce 2011

 Oganizovanie preteku Weight pulling a Neoficiálneho preteku Agility v rámci "Špeciálnej výstavy psov severských plemien" 

Neoficiálne preteky agility-výsledky

Weight pulling-výsledky

Spoločne prežitý víkend 2.-3.4.2011

 

V sobotu t.j. 2.4.2011 o 17:30 hod. sa v požiarnej zbrojnici uskutočnila členská schôdza, na ktorej sme si povedali všetko čo nás čaká v roku 2011, alebo kto najlepšie reprezentoval klub za rok 2011.Najlepší v mushingu bol Ján Keruľ, weight pullingu bol Ján Richnavský a v agiity boli traja a to nasledovne Anna Liptáková,Veronika Ďorková a Jaroslav Krupár.Ďalej sme sa rozprávali o všetkých akciách, ktoré sú pred nami a na ktoré sa veľmi tešíme.Zároveň sme sa dohodli aj na čase tréningu na nasledujúci deň.V nedeľu, čiže 3.4.2011 sme sa agiliťáci stretli na cvičáku o 12:00 hod. a spravili sme si super tréning so super náladou.Presvedčilo nás aj počasie, keďže nám krásne svietilo slniečko, a bolo dosť horúco.Tak v krásny teplý deň sme si super zatrénovali a vybehali deň.Bol to prvý tohtoročný spoločný víkend s ŠK-Severan.Dúfam že veľa dalších a krajších víkendov prežijeme spolu,ale dúfam že nie len agiiťáci ale všetci.

Foto z tréningu nájdete tu

Klubová prechádzka-Polianka

Táto prechádzka sa konala 31.decembra 2010. Počasie bolo celkom priaznivé ako sa na december hodí. Mrzlo, ale nesnežilo, ani nefúkal vietor. Ráno sme išli autami do blízskej dedinky Maria Huta, kde sme sa všetci stretli.  Ale náš predseda Ján Keruľ zobral sánky a svojich záprahových psov a urobil si menší tréning spolu aj s podpredsedom Jánom Richnavským. Kým si oni pripravili sánky a záprah, my sme už medzi tým vyzarili, pretože sme šli pešo. Tak sme sa pustili do dlhej túry. Niekde na pol ceste sme počuli, ako idú prvé sánky. Bol to Keruľ so svojim záprahom. My sme sa odstúpili, aby sme nezavadzali záprahu a oni pekne okolo nás prešli. Pomaly sme išli ďalej a počuli sme ďalších. Bol to Richnavský so svojimi troma psami. Pomaly sme sa blížili už ku cieľu, ale posledný záprah nás ešte stále neobehol. Vyšli sme hore a tam už boli chlapci, ktorí išli pešo, lebo mali lepšiu kondičku, ako my, tak boli skôr hore. A s nimi boli aj prvé dva záprahy. Oni založili oheň, na ktorom sa opekalo. Pokiaľ sa rozhorel oheň, tak dorazil už na miesto aj tretí záprah. Medzi tým sme opiekli slaninku a postupne sa zbierali preč a domov. Lenže cesta bola ešte dlhá. Zase my, čo sme išli pešo,vyrazili sme ako prví, pretože nám cesta trvala najdlhšie. Pustili sme sa dole a zase nás postupne obehovali záprahy. Prvý bol teraz Samko Keruľ, neskôr bol jeho oco so šiestimi psami a čakali sme tretí záprah a nikde. Zrazu zvoni telefón. Volali, že máme chytiť psov, pretože sa im otrhli. Psov chytili chlapci, ktorí boli s nami. Chytených psov zapli naspäť na sánky a už sa fičalo dole za ostatnými. My sme si kľudne zišli dole a Keruľ a Richnavský už mali všetko pobalené, sánky naložené, ešte sme si urobili záverečnú fotku, popriali všetko dobré do Nového roku a rozišli sme sa každý svojou cestou.

Kontakt

Športový klub Severan Obchodná 3/308
055 61 Jaklovce
+421 907 320 348 severan@severan.net